Saraby a Kovaliuk

Volajú ma rôznymi prezývkami, Kika, Kristy či Tina, no vo svete Ragnarok som jednoducho Saraby a toto je môj príbeh.
Expenie na ľuďmi preplnených miestach, plánovanie stratégii na krvilačné MVP-čka, zháňanie surovín na questy či itemy a hlavne obyčajné poflakovanie sa po mestách pozná každý z nás. Práve takýmto duchaplným poflakovaním sa v meste cez noc som spoznala veľa zábavných ľudí. No s jedným z tých všetkých to bolo iné. Často som si písala s tmavovlasým knightom menom Kovaliuk. Rada som mu s priestkou pomáhala, aj keď on vlastne moju pomoc nikdy neprijal, tak som skôr len s ním chodila a úspešne ho zdržovala rozprávaním. No občas mi zadal nejakú jednoduchú úlohu, aby som mala radosť, že som aspoň na niečo užitočná. Naše písanie, potom už aj mimo ragnarok, trvalo približne 4 roky, niekedy aj s trojmesačnými prestávkami. Mali sme medzi sebou akýsi symbiotický vzťah, ktorý nám obom vyhovoval. On sa mohol vyrozprávať osobe, ktorá ho nepozná a ani nikdy nespozná a ja som ho rada počúvala, pretože som zvedavý človek a zaujímal ma jeho život. Bola som niečo ako jeho osobná spovednica a musím priznať, že rada. Po štyroch rokoch to však začalo byť iné, ako keby som sa naňho citovo naviazala. Túžila som ho spoznať, no problém bol v tom, že žije 200 km odo mňa. Pred dvoma rokmi v zime som išla s kamarátkami cez prázdniny do dedinky vzdialenej asi 15 km od mesta kde žije. Túžila som sa s ním stretnúť, on však so mnou zrejme nie, takže som mala smolu. Ale naše písanie pokračovalo ďalej, dokonca bolo intenzívnejšie. O pol roka neskôr som mala vďaka bratovi znova možnosť sa s ním stretnúť a tento krát to vyšlo. Bohužiaľ som s ním mohla byť len 3 hodiny, no aj tie mi bohato stačili na to, aby som sa naňho ešte viac namotala. Mal neskutočnú charizmu v sebe, ktorá ma fascinovala a aj keď tvrdí, že musel vyzerať hrozne, s jeho názorom sa teda nestotožňujem. Behom celého roka som s ním mohla byť bohužiaľ len 3 krát. Prvé stretnutie, pred Vianocami a na jeho meniny. Úprimne povedané, vedela by som vám do detailu opísať všetky tri stretnutia, ale čo sa udialo medzi nimi, behom toho roku, to vám vážne nedokážem povedať. Nepamätám si to. Práve preto som si takéto veci začala zapisovať, lebo som vedela že mi raz zlyhá pamäť, ale netušila som že to bude tak skoro. Moja pamäť sa začína vyjasňovať až začiatkom leta, kedy to už bolo lepšie a mohla som s ním byť častejšie, na dlhšie a dokonca to bola zábava, pretože vďaka pár ľuďom som sa vždy mohla pri ňom nečakane zjaviť. Aj tento víkend plánujem tajné valentínske prekvapenie a hlavným darčekom budem ja osobne. Musí ho to už štvať, ale našťastie nie na dlho, pretože je potom rád, že som pri ňom. Ale nebojte, on mi to opláca. Rád ma provokuje a vyvoláva vo mne žiarlivosť. Nemôžem si pomôcť, ale istým spôsobom aj to zbožňujem.
A čo ďalej? Stále sme spolu, aj keď to veľakrát nie je ľahké kvôli vzdialenosti, ktorá medzi nami je. No čoskoro, dúfam, budem študovať v meste, kde bude žiť, aby som sa mohla každý deň vedľa neho zobúdzať a híčkať si ho. No tvoríme veľmi zaujímavý pár. Ja tá naivná, optimistická, trochu detinská s povahou ako mačka, ktorá sa bojí vody a miluje teplo a on ten realistický, väčšinou vážny a divoký s povahou vlka, čo zbožňuje zimu a chlad. Pochádzame z dvoch úplne rozdielnych svetov a aj tak sme spolu. To je dôkaz, že v láske je všetko možné. A tak dievča, o ktorom si myslel, že ju nikdy ani len nespozná, sa stalo jeho priateľkou.

Saraby a Kovaliuk